Nevieš, čo sa deje na Ukrajine?

Dvadsaťpäť stupňov v tieni a to je iba koniec apríla. S Damjanom nadávame, že sme si nezobrali krútke spodne, čiže kraťasy. Vesna prišla skoro, ulice veľkomesta, poľudňajšie slnko a ukrajinske slečinky zvyšujú teplotu ešte viacej. Damjan, po troch dňoch skúsený znalec Kyjeva, ma vedie smerom na Majdan a už z diaľky počujeme hlasnú hudbu. „Čo to?“ pýtam sa. Môj poľský spolucestovateľ na mňa nechápavo pozrie. „Ty nevieš, čo sa deje na Ukrajine?“ pokračovanie článku

Legenda o Olentzerovi

Pribeh o zimnom mužíčkovi, ktorý sa v Baskicku rozpráva deťom na Vianoce. Pre všetkých, ktorým ešte v obývačke stojí stromček. pokračovanie článku

Iný pohľad na slovenský systém hromadnej dopravy

O tom, čo je dobré na preplnených autobusoch a čo si o tom všetkom myslia cudzinci. pokračovanie článku

Denník stopára (časť tretia)

Denník stopára (časť druhá)

(Tento blog je autentický prepis stopárskeho denníka. Z toho dôvodu sú tam rôzne štylistické chyby, nepresnosti alebo nezainteresovanému čitateľovi ťažko pochopiteľné veci. Cieľom zverejnenia je priblížiť verejnosti život stopárov a čaro takéhoto cestovania. Denník vznikol na cestách južnou Európou v lete 2005.) pokračovanie článku

Denník stopára (časť prvá)

(Tento blog je autentický prepis stopárskeho denníka. Z toho dôvodu sú tam rôzne štylistické chyby, nepresnosti alebo nezainteresovanému čitateľovi ťažko pochopiteľné veci. Cieľom zverejnenia je priblížiť verejnosti život stopárov a čaro takéhoto cestovania. Denník vznikol na cestách južnou Európou v lete 2005.)
  pokračovanie článku

Čo vidia macedónske oči?

Aj keď Gréci určite budú namietať, navštívil som Macedónsko. Antický národ totiž dodnes nemôže prehltnúť, že v deväťdesiatich rokoch vznikol na jeho severných hraniciach štátik, ktorý si za svoj názov zobral pomenovanie historickej oblasti Macedónie. I keď je to možno čosi podobné ako keby sa naši severný susedia nazývali Veľkou Moravou, budem trochu alibista a zostanem v Macedónsku.  pokračovanie článku

Nie, my nie sme pupok sveta

Stáva sa to stále: spoznáte v zahraničí miestneho obyvateľa (alebo aj iného cudzinca) a klasická prvá otázka je odkiaľ pochádzate. Po klasickej Slovakii (Eslovaqii, Slovacce, Slowakeii) nasleduje s vysokou pravidelnosťou, ktorá sa s nízkou vzdelanosťou dotyčného blíži istote, uvedomelý povzdych. Medzinárodne používané ahá vo väčšine prípadov značí, že dotyčný má len hmlistú potuchu (aj to väčšinou nesprávnu) o akej krajine to hovoríte, ale aby nevyzeral ako obmedzený bulo, tvári sa múdro. pokračovanie článku