Dvadsaťpäť stupňov v tieni a to je iba koniec apríla. S Damjanom nadávame, že sme si nezobrali krútke spodne, čiže kraťasy. Vesna prišla skoro, ulice veľkomesta, poľudňajšie slnko a ukrajinske slečinky zvyšujú teplotu ešte viacej. Damjan, po troch dňoch skúsený znalec Kyjeva, ma vedie smerom na Majdan a už z diaľky počujeme hlasnú hudbu. „Čo to?“ pýtam sa. Môj poľský spolucestovateľ na mňa nechápavo pozrie. „Ty nevieš, čo sa deje na Ukrajine?“ pokračovanie článku
Pribeh o zimnom mužíčkovi, ktorý sa v Baskicku rozpráva deťom na Vianoce. Pre všetkých, ktorým ešte v obývačke stojí stromček. pokračovanie článku
O tom, čo je dobré na preplnených autobusoch a čo si o tom všetkom myslia cudzinci. pokračovanie článku
Aj keď Gréci určite budú namietať, navštívil som Macedónsko. Antický národ totiž dodnes nemôže prehltnúť, že v deväťdesiatich rokoch vznikol na jeho severných hraniciach štátik, ktorý si za svoj názov zobral pomenovanie historickej oblasti Macedónie. I keď je to možno čosi podobné ako keby sa naši severný susedia nazývali Veľkou Moravou, budem trochu alibista a zostanem v Macedónsku. pokračovanie článku
Stáva sa to stále: spoznáte v zahraničí miestneho obyvateľa (alebo aj iného cudzinca) a klasická prvá otázka je odkiaľ pochádzate. Po klasickej Slovakii (Eslovaqii, Slovacce, Slowakeii) nasleduje s vysokou pravidelnosťou, ktorá sa s nízkou vzdelanosťou dotyčného blíži istote, uvedomelý povzdych. Medzinárodne používané ahá vo väčšine prípadov značí, že dotyčný má len hmlistú potuchu (aj to väčšinou nesprávnu) o akej krajine to hovoríte, ale aby nevyzeral ako obmedzený bulo, tvári sa múdro. pokračovanie článku
Som študent, občasný žurnalista, prázdninový umývač riadov a cestovateľ. A popri tom všetkom si brnkám na gitare.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
